Veľkonočné sviatky nám približujú utrpenie, ale aj slávne Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista

Pravoslávny kňaz Peter Soroka v rozhovore pre Humenský expres prezradil, ako by mal správny kresťan a veriaci človek prežívať veľkonočné sviatky. Oblievačka, čokoládové zajačiky, vajíčka a ľudové tradície by nemali zatieniť pravú podstatu Veľkej noci, ktorou je Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista a nádej na večný život v Božej blízkosti.

Posledné roky aj oslavy Veľkej noci výrazne ovplyvnil komerčný a konzumný spôsob prežívania a trávenia tohto pre kresťana významného sviatku. Na ľudí sa všade valia reklamy na čokoládové vajíčka a zajačikov. Médiá a obchodné reťazce sa snažia, ako keby udusiť a potlačiť pravý kresťanský dôvod slávenia sviatku Veľkej noci. Poniektorí tento sviatok zase prezentujú len ako sviatok postavený na tradíciách a oblievaní. Ako to vnímate vy ako kňaz?

 

Sviatok Zmŕtvychvstania Isusa Christa je pre všetkých kresťanov najväčším sviatkom v roku a na tejto udalosti je postavená celá kresťanská viera. Už od prvého dňa, keď sa stal, ho chceli nejakým spôsobom utajiť, umlčať alebo zdiskreditovať židia a potom aj ďalší odporcovia kresťanstva. Dokonca vo Svätom písme sa píše, že židia podplatili strážcov hrobu, aby povedali, že telo Spasiteľa bolo ukradnuté jeho stúpencami, lebo aby neboli potvrdené Christove slová, že na tretí deň vstane z mŕtvych. Aj neskôr počas celej histórie kresťanstva bol tento sviatok a naša viera spochybňovaná, lebo je hlavným poslaním diabla, aby ľudia neverili v diablovu najväčšiu porážku, ktorou Vzkriesenie Isusa Christa bezpochyby je. Teda, ak je tento sviatok dnes skomercionalizovaný a ponížený na úroveň tradícií, čokoládových zajačikov alebo aj sviatkov jari, ako nás to mimochodom aj komunisti učili, je to síce smutné a primitívne, ale na druhej strane to nie je nič nové, čo by cirkev v histórii nezažila. Chvála Bohu, že nám dnes aspoň nikto nebráni oslavovať tento sviatok, a tak rozumný a veriaci človek nebude hľadieť len na čokoládové vajíčka, ale na jeho podstatu. Ja ako kňaz sa teším z tých ľudí, ktorí slávia skutočnú kresťanskú Paschu, ktorou je Zmŕtvychvstanie Spasiteľa.

 

Počas Veľkej noci prichádzajú do kostolov a chrámov aj tzv. vlažní kresťania, ktorí počas celého roka do kostola nezájdu. Väčšinou prichádzajú len posvätiť veľkonočné jedlá – paschu, pričom svätých omší a bohoslužieb sa počas Veľkej noci nezúčastňujú. Čo by ste odporučil týmto kresťanom? Ako by mal veriaci človek prežiť veľkonočné sviatky?

 

Áno, takýchto ľudí je viac než dosť a musím povedať, že mi je ich ľúto hlavne preto, lebo obmedzili cirkev a Boha na jedlo v košíku. Ale posväcovanie jedla má s Paschou spoločné iba to, že sme mäso, mlieko, vajcia či syr celý Veľký pôst nejedli a teraz od Paschy to už jesť môžeme. Ak teda niekto celý rok aj v pôste konzumuje všetko bez obmedzenia, prináša to jedlo na Paschu posväcovať úplne zbytočne, posvätené to totiž chutí úplne rovnako ako neposvätené. Ak niekto celý rok nechodí do chrámu a jeho viera je ohraničená len na posvätení jedla na Paschu, je to smutné, ale ja verím, že možno raz aj v takom človeku zarezonujú krásne slová „Christos voskrese!“ a aj toto obyčajné dodržiavanie tradície zaseje do jeho srdca zrnko úprimnej a skutočnej viery v Boha. Každý normálny kresťan by mal tieto sviatky prežiť, samozrejme, so zreteľom na návštevu chrámu. Vzkrieseniu Christa predchádza Veľký pôst, počas ktorého sa na tento veľký sviatok pripravujeme, potom je Kvetná nedeľa a v samom závere tzv. „Strastný týždeň“, počas ktorého spolu Christom znášame jeho mučenie, ukrižovanie, smrť a všetko to vrcholí slávnym Zmŕtvychvstaním. Ale to je už len akoby čerešnička na torte, ktorá chutí oveľa lepšie vtedy, keď sme aktívne účastní aj na všetkých predošlých udalostiach.

 

V čom sú podľa vás sviatky Veľkej noci významné? Čo by si mal každý veriaci človek uvedomiť a ako by mal tieto sviatky prežiť? Mal by po tieto dni intenzívnejšie precítiť utrpenie a umučenie nášho spasiteľa Ježia Krista a zároveň osláviť jeho zmŕtvychvstanie?

 

Človek bol stvorený na obraz a podobu Božiu. Adam a Eva v raji sa mali snažiť o získavanie tejto podoby a dosiahnutie dokonalosti. Dostali iba jedno prikázanie, a síce nejesť zo stromu poznania dobra a zla. Čiže v podstate išlo o prvý pôst, zdržiavanie sa od jedenia z jediného stromu, ale podľahnutí diablom aj toto porušili. Preto boli vyhnaní z raja, avšak Boh vo svojej obrovskej láske nezanevrel na človeka a sľúbil mu poslať Vykupiteľa, ktorým sa stal jeho jednorodený Syn. Ten, aby mohol zachrániť človeka, musel sa znížiť na jeho úroveň, a preto prijal ľudské telo. To telo však mohol vrátiť zdokonalené a zbožštené jedine tak, že porazí hriech a hriech je smrť. Zobral na seba teda všetky hriechy ľudí, pribil ich so svojím ľudským telom na kríž a prijal smrť, teda umŕtvil hriech v ľudskom tele, zabil ho. Na tretí deň s tým istým telom vstal z mŕtvych, čiže svojou smrťou vlastne porazil smrť, a tým aj hriech. Zároveň vyviedol Adama, Evu a ďalších spravodlivých ľudí z pekla, kde oni čakali na tento slávny deň celé tisícročia. Taktiež nám otvoril dvere do nebeského kráľovstva, takže teraz, keď človek zomrie a bol spravodlivý, už nemusí ísť čakať do pekla ako pred Vzkriesením Christa, ale jeho duša môže ísť rovno do raja. Preto je pre nás tento sviatok taký významný, a aj preto sa normálnemu kresťanovi, ktorý pozná jeho podstatu, zdá obmedzenie Veľkej noci na čokoládových zajačikov či vajíčka totálne primitívne. Samozrejme, vajíčka sú fajn, symbolizujú predsa zrodenie nového života, o čom Pascha je, ale netreba zabúdať predovšetkým na vďaku Christovi, ktorý to pre nás urobil.

 

Veľká noc je nielen o utrpení, ale aj o veľkej nádeji a zároveň radostnej zvesti, že ak budeme nasledovať Krista, budeme spasení. Je úprimné prežitie a slávenie Veľkej noci zároveň aj veľkým povzbudením a posilnením kresťana do ďalších dní a rokov?  

 

Samozrejme, Zmŕtvychvstanie nám dáva nádej na večný život v Božej blízkosti. Mali by sme nato myslieť po celý rok. Boli svätí, ktorí sa po celý rok napríklad zdravili „Christos voskrese!“. Takto to proste cítili a Paschu prežívali každý deň. My pravoslávni si napríklad každú nedeľu pripomíname tento sviatok. Máme akoby malú Paschu. Keď sa pozriete na ruský jazyk, tam dokonca nájdeme, že slovo nedeľa (čo mimochodom znamená ne delať, teda nepracovať) zmenili na „voskresenije“, čiže zmŕtvychvstanie. Takže áno, v záujme vlastného spasenia by sme mali myslieť na dar Vzkriesenia Isusa Christa čo najčastejšie.

Autor: 

  • Milan Potocký

Foto: 

FOTO: ARCHÍV PS
 
 
 

Kontakt

Tel.: +421 911 256 749
057 772 2227

Email redakcia@humenskyexpres.sk

Adresa redakcie:
Námestie slobody 19/47
(budova Vihorlat - vstup od parkoviska),
066 01 Humenné