Spomienka na zosnulých je nielen o smútku, ale aj o nádeji

Počas Sviatku všetkých svätýchPamiatky zosnulých by sme sa nemali na cintorínoch oddať len bolesti a smutným spomienkam, ktorénás prirodzene vyvoláva strata našich najbližších. Rímskokatolícky kňaz Stanislav Pavúk hovorí, že hoci je smútok prirodzený, mala by nás po tieto dni zároveň naplniť aj nádej, že raz satými, ktorých sme tak veľmi milovali, opäť stretneme

Ako vníma cirkev Sviatok všetkých svätýchPamiatku zosnulých?

Hlavný dôvod je vedieť, čo sa pritom slávi. Všetkých svätých slávi cirkev, ktorá je oslávenánebi. to nielen , ktorí našom prípade svätorečení, ale aj , ktorí nebi, a cirkev ich oslavuje za to, čo Bohich životoch uskutočnil. pre nás príkladomzároveň aj orodovaním, pretože sa k nim modlíme, aby sa za nás prihovárali u Ježiša Krista. Potom tie ďalšie dni, počnúc prvým dňom až do 8. novembra, je dušičková oktáva, v ktorej sa modlíme za duše, ktoré očistci, pretože my katolíci veríme, že život po smrti je rozdelený na tri skupiny, spoločenstvá: nebo, pekloočistec.

 

Pre mnohých ľudí sa pamiatka zosnulých stala súťažoučo najviac vyzdobený hrob, najdrahšínajpestrejší veniec, či najmohutnejšiu sviecu a kahanec. Ako vy vnímate tento trend?

Pre mnohých je, bohužiaľ, Sviatok všetkých svätých len položiť na hrob venieczapáliť sviecu. Čo je síce pekné, lebo je to taký folklór a zároveň spomienka na všetkých verných zosnulých, ale niekedy sa ľudia predbiehajú, kto bude mať krajší hrob. Na druhej strane je to aj pekné, keď prechádzate večer popri cintorínoch naozaj nádherné. Večer na cintorínoch svietia sviece, tak to vytvára atmosféru neba. To by malo svedčiť aj o tom, že ajnebi bude tak krásne. Patrí to k tomu, ale isto to nie je to najdôležitejšie, pretože ani svieca, ani veniec nezaručujú to, že duša v očistci, ktoránie je tu, človek, ktorý nie je s nami, že by mohol prísť do neba. Našou úlohoutomto čase je modliť sa za tieto duše. To je podstata. Modlitboudobrým skutkom môžeme pomôcť duši. Ale to môžeme po celý rok, len mnohokrát na to zabúdame. A práve preto nám cirkevniektorých obdobiach viac pripomína alebo zvýrazňuje niektoré témy, alebo dôležité veci ajpohľadom na vlastnú smrť.

 

Pamiatka zosnulýchpríchody na cintoríny nám zároveň pripomínajú nielen našich blízkych zosnulých, ale zároveň aj našu vlastnú pominuteľnosť. Mal by sa človektakýchto chvíľach viac zamyslieť aj nad vlastným životom, prehodnotiť ho?

tomu, aby sa človek zamyslel nad svojou pominuteľnosťou, slúžia aj pohreby. Bohužiaľ, ale ľudiana pohreby neprichádzajú. Aj samotná smrť sa vytesňujenormálneho ľudského kolobehu života. Zomieranie aj samotná smrť. Toto je akoby spoločenské poukázanie na tento rozmer. Pri pohrebe blízkej osoby, rodiny alebo známeho priateľa človek väčšiu príležitosťsilnejší motív prehodnocovať vlastný život. Ak to nie je tak, je to čas právetomto období.

 

Na Slovensku máme 15 štátnychcirkevných sviatkov. Politici čoraz častejšie hovoriazrušení aspoň jedného. Niektorí by najradšej zrušili Sviatok všetkých svätých. Neovplyvnilo by to negatívne prichádzanie ľudíhrobom?

Štátne sviatky kapitola samasebe. Bohužiaľ alebo chvalabohu ich máme veľa. Myslím si, že či by bol, alebo nebol štátny sviatok, že by to neobmedzilo nejako prichádzať ľudí k hrobom. Hľadali by spôsob, ako prísť cez víkend, lebo mnohí to aj tak robia. Sviatok je na všetkých svätých, nie na Pamiatku verných zosnulých, čo je  druhý november. V tomto význame si nemyslím, že by to mohlo nejako narušiť. Ale podľa mňa tam aj iné sviatky, ktoré by nemuseli byť, ale to už je vec názoru. Ľudia si stále nájdu čas, aby pri prišlihrobom svojich blízkych.

 

Ľudia majú zo smrti prirodzený strach a samozrejme pri pomyslení na ňu sa im vynárajú negatívneskľučujúce myšlienky. Pre veriaceho človeka by sa tento strachobava mali premeniť na nádej, že nás čaká večný životstretnutie s Bohom a ľuďmi, ktorých sme milovali. Mali alebo nemali by ľudia pri hroboch podliehať len smutným myšlienkam?

Smútok je normálnou súčasťou ľudského života. Aj bolesť, aj lúčenie. Druhá vec je viera. Hoci na vencoch často  napísané slová ako: Posledné zbohom, alebo Nikdy sa už neuvidíme, tak to nie je pravda. My veríme, že sa ešte uvidíme a nie, že sa ešte raz uvidíme, ale že sa budeme vidieť navždy. Navždy budeme spolu. Túto nádej nám práve dáva zmŕtvychvstalý Kristus. To neznamená, že veriaci katolík a kresťan, ktorý verí v posmrtný život, nemá smútiť na pohreboch, alebo že ho to nemá bolieť. To vôbec nehovorím. Má aj plakať. Aj sám Kristus plakal nad hrobom svojho priateľa Lazára. Ale kdesi hlbšie je viera práve v to, že život pokračuje. Hoci v zmenenej forme, ale pokračuje ďalej.

 

Nemáte pocit, že v súvislosti s komercializáciou a medializáciou sviatku Halloween sa vytláča náš tradičný sviatok. Že všade viac dominujú tekvice, kostýmy, masky a strašidlá. Neovplyvňuje to našu vieru, kultúru a tradície?

Na prvom miesta chýba osveta. Ľudia vôbec nevedia, čosebe skrýva sviatok Halloween a to, že je to pohanský sviatok. Je to veľké riziko, čo sa deje a čo sa ponúka v školách. Ponúka sa to ako niečo neškodné a zábavné, pritom podstata bola veľmi nebezpečná, tragická a, nebojím sa povedať, až hororová práve s tým, aký pôvod tento sviatok. Zásadne je aj cirkev proti takému to sláveniu a bagatelizovaniu zo strany školstva a výchovy detí.

Autor: 

  • Milan Potocký
  • Michalovce

Foto: 

Milan Potocký
 
 
 

Kontakt

Tel.: +421 911 256 749
057 772 2227

Email redakcia@humenskyexpres.sk

Adresa redakcie:
Námestie slobody 19/47
(budova Vihorlat - vstup od parkoviska),
066 01 Humenné