ROZHOVOR: Nezatvárajte oči pred korupciou a organizovaným zločinom, žiada mama zavraždenej Martiny

Brutálnym spôsobom prišla o svoju milovanú dcéru Martinu  a budúceho zaťa, investigatívneho novinára Jána Kuciaka. Päťdesiattriročná Zlatica Kušnírová namiesto pripravovanej svadby musela vystrojiť pohreb. Napriek tragickej udalosti, ktorá otriasla celým Slovenskom, sa neuzavrela pred okolitým svetom a nerezignovala. Pred pár dňami vystúpila aj na proteste v Humennom. Mama zavraždenej Martiny Kušnírovej v rozhovore pre Humenský expres prezradila, akí boli v súkromí Janko a Martina, čo si myslí o vyšetrovaní ich vraždy, ale aj ako vníma súčasnú politickú situáciu na Slovensku. 

Ste matka, ktorá prežíva obrovský smútok. Niekto by sa na vašom mieste utiahol do samoty, vy ,naopak, chcete, aby ľudia vedeli, čo sa stalo, a chodíte na námestia. Prečo ste sa rozhodili nemlčať, neutiahnuť sa a chodíte medzi ľudí a snažíte sa rozprávať o tom, čo sa stalo?

Je to preto, aby sa táto vražda vyšetrila, lebo keď zmĺknem ja, zmĺknu všetci. Chcem, aby sa to spravodlivo vyšetrilo, aby sa našiel vrah, ale hlavne tí, čo si ho najali. Za tie krvavé peniaze, aby pykali všetci.

 

Prečo ste sa rozhodli vystúpiť na protestoch v Humennom a v Michalovciach? 

Vzhľadom na to, že tam je tá kolíska Smeru alebo mafiánov, som sa rozhodla, že aj tam pôjdem, že aj tam treba. Čo nedokončil Janko, aspoň ja svojím spôsobom. Aspoň takouto formou, aby som podporila jeho prácu, ktorú nemohol dokončiť. Chcel ísť na východ, mal tu nejaké indície, niečo tu chcel doriešiť, dotiahnuť ten článok dokonca. 

 

Čo hovoríte na to, že Humenčania sa nevzdali a protestovali aj napriek tomu, že v niektorých mestách protesty zrušili?

Ďakujem študentom, že to ustáli a išli aj ďalej. Tí ľudia, ktorí rezignovali, tak im nemôžem nič zazlievať, lebo je to každého osobná vec. Je mi len ľúto, že nebojujú za správnu vec. Už teraz sa píšu dejiny. Mali by trošku porozmýšľať, že keď niekedy o 20 alebo 30 rokov sa budú ich deti učiť dejepis, aby sme sa nehanbili, že sme niečo zanedbali, že sme dovolili mafii, aby si s nami robila, čo chce. Že oni dajú omrvinky ľuďom a oni si berú milióny a eurofondy, ako Janko o nich písal. Toto, čo on povedal, to bola pravda, lebo on písal len to, čo druhí sa báli písať. Chcem, aby sa novinári nemuseli báť, že keď napíšu pravdu, že im prebijú hlavu.

 

Janko písal o závažných kauzách, mafii a vplyvných ľuďoch, nemal niekedy on alebo Martina strach?  

Nikdy nemali strach. To ja som bola skôr tá, ktorá sa bojí. Ja som stále stresovala, že sa im niečo stane. Janko povedal, že maximálne mu hrozia trestné oznámenia, ale že on si to vie obhájiť, lebo on má fakty. Martina mi zase povedala, že nie sme v Amerike, nech nepozerám toľko tie kriminálky, že to veľmi prežívam. Oni si mysleli, že všetci ľudia sú ako oni, ale, bohužiaľ, boli aj iní, ktorí sa ich snažili odstrániť. Janko mal určite toho viac, čo by veľa ľudí položilo na lopatky.

 

Vedela vaša dcéra Martina o tom, na čom Janko pracuje, o čom píše?

Okrem archeológie sa zaujímala aj o politiku. Už odmala. Bola možno prváčka na základnej škole a namiesto rozprávok pozerala politické diskusné relácie aj O 5 minút 12 spolu s nebohým otcom. Syn chcel pozerať rozprávky a ona mu povedala, že by mal pozerať politiku a nie rozprávky, že rozprávky sú pre malé deti. To, čo písal Janko, všetkému rozumela. Aj na pohrebe novinár Marek Vagovič povedal, že mu bola veľkou oporou. Musel o nej rozprávať aj v práci. Ona rozumela politike. Často sa s ňou aj radil, kontrolovala mu články. Niekedy, keď som v noci nemohla spať, tak som aj o pol jedenástej zavolala, čo robia. Povedala mi, že Janko píše článok do roboty, že ona mu opravuje článok. Tak som jej hovorila: „Tak on má skončené tri vysoké školy a ty mu opravuješ článok?“ „Ta vieš, mami, v návale myšlienok, keď rýchlo píše, potom som upravovala slovosled,“ povedala mi. On sa s ňou aj veľmi často radil. Keď napísal článok, Martina ho prečítala a povedala mu, že túto pasáž by vyhodila. On povedal, že nie, že on chce, aby to tam bolo. Na to mu odvetila, že to tvrdíš ako novinár, ale ja ti hovorím ako čitateľ, čo mňa by zaujímalo. On porozmýšľal a povedal: „Vieš, Maťka, máš pravdu, dám to preč.“ Čo nevedeli možno kolegovia, čo Janko mal len v hlave, ona Martina to vedela. Vedela o všetkom, čo robil. Boli jedna duša, navzájom sa dopĺňali.  

 

Ľudia žiadali na námestiach predčasné voľby, nakoniec bola len mierna rekonštrukcia vlády. Ako to vnímate vy?

To je jednoznačne nič. Čerta vymenili za diabla a ďalej fungujú vo svojom režime. To je nula bodov. Mali by byť parlamentné voľby, nech ľud rozhodne. Hlas ľudu – Hlas Boží. Ľudia by sa mali vyjadriť k tejto situácii. Vôbec ma to neuspokojuje, ešte mám väčšiu zlosť.

 

Ako matka zavraždenej dcéry ste informovaná o priebehu vyšetrovania?

Nič. Okrem toho, ako boli tie strelné rany. Myslím si, že moju dcéru museli pred smrťou ešte vydierať, museli sa jej niečo pýtať. Určite Janko mal niečo ešte v rezerve, čo ešte nestihol napísať. Niečo mal pripravené. Ja som mu stále hovorila, že ide ako pes po údenom. Oni sa toho báli, čo ešte len v hlave mal, nie na papieri napísané. Určite niečo mal, nejaké dôkazy. Žiadali pravdepodobne potom aj od dcéry, keď takto ju zastrelili. Keď Janka strelil do srdca, že vedel trafiť, tak mohol aj ju, určite by s tým nemal problém ten vrah alebo vrahovia. Podľa mňa niečo od nej chceli. Neviem si predstaviť jej posledné minúty, sekundy, čo to bol za pocit, ako to ona musela prežívať. Určite tam bol nátlak, niečo od nej chceli vzhľadom na to, ako bola zastrelená. Určite od nej niečo žiadali.     

 

Janko a Martina mali mať 5. mája tohto roku svadbu. Ako si naplánovali svoj veľký deň, ktorého sa, žiaľ, kvôli beštiálnemu vrahovi nedožili?

Janko a Martina boli veriaci, verili v Boha. Aj preto chceli sobáš v kostole, aj deti pokrstiť. Svadba mala byť v Prešove. Šaty na svadbu už mala Martina doma, je v nich pochovaná. Janko predtým, ako ich zabili, bol si objednať svadobný oblek. Dali mu ho do truhly. Mali už všetko, len náuka im chýbala, všetko bolo vybavené, kostol, všade zálohy poplatené, všetko. Na svadobnú cestu chceli ísť na Island. Dohodli sa na Vianoce, že si nebudú kupovať žiadne darčeky, vzhľadom na to, že im treba peniaze do tohto domčeka, že nič si nebudú kupovať, že im treba peniažky do domu. Janko aj napriek tomu prišiel po Vianociach a povedal, že 13. mája by mali ísť po svadbe na týždeň na Island. Martina mala veľmi rada severské krajiny. Minulého roku sme boli aj v Gruzínsku na týždeň koncom januára. To nás pozvali oni, aj jeho rodičov. Tam ju Janko popýtal o ruku. V Gruzínsku sa zasnúbili. Celý zájazd nám zaplatili. Od nás nechceli ani jedno euro. Jeho rodičov aj mňa zobrali. Pripravili nám program a navštívili sme rôzne pamiatky. Oni sa neradi chodili škvariť k moru, mali radšej poznávacie zájazdy. Oni si vo všetkom rozumeli, ako v politike, tak vo všetkom. Vo Veľkej Mači bývali od augusta minulého roku. Martina si kúpila mačičku, ale ona kŕmila mačky z celej ulice, ale tak, aby Janko nevedel. Viem, že jednu mačku, keď bola zima, brala potajme do kotolne. Psíka chceli neskôr až po svadbe.

 

Vaša dcéra Martina by práve tento týždeň 3. apríla oslávila 28. narodeniny. Janko o pár dní neskôr 17. apríla. Ich vražda je obrovskou tragédiou pre vašu rodinu, ale aj pre celé Slovensko. Čo by sa malo zmeniť v našej krajine po ich smrti?  

Ľudia by si nemali zatvárať oči pred korupciou, organizovaným zločinom, klientelizmom. Odkedy sa toto stalo, stále rozmýšľam, čo by robila Martina s Jankom. Pretože nemusia byť oni poslední. Janko poukazoval na problémové veci. Keby tam bola sama Martina, tak nevie o tom nikto, ale preto, že tam bol Janko, vie o tom celý svet. Chcem, aby sa viacej matky nemuseli báť o svoje deti, že keď ich dieťa niečo povie, že už na druhý deň sa nemusí vrátiť domov. Tie protesty sú preto, aby sa vražda vyšetrila, aby sa fakt zmenilo niečo v tomto štáte, aby sme sa nemuseli pred celým svetom hanbiť, akí sme úbohí. Že nám Fico hodí omrvinky a my sa s tým uspokojíme, a im idú milióny.

Autor: 

  • Milan Potocký
  • Humenné

Foto: 

Milan Potocký
 
 
 

Kontakt

Tel.: +421 911 256 749
057 772 2227

Email redakcia@humenskyexpres.sk

Adresa redakcie:
Námestie slobody 19/47
(budova Vihorlat - vstup od parkoviska),
066 01 Humenné