Morálne ocenenie pre Humenčana Ladislava Grosmana. Príbeh vdovy povýšil nad príbeh svetový

Symbol nezabúdania, schopnosti nestrácať pamäť a pripomínania, čo by nemalo byť zabudnuté. Spoločná pamäť je dôležitá, aby sme neblúdili. Malý domček na námestí v Humennom, vedú k nemu tri schodíky a v obchode je vdova Róža Schwarzová (Lautmannová)... Hniezdo svetového príbehu. Drobný moment našej histórie. Pripomína nám vznik filmu Obchod na korze, ktorý radšej nikdy nemal vzniknúť, lebo to, že vznikol, to je zlé. Lebo nám pripomína niečo, čo sa v kultúrnej krajine nikdy nemalo stať. Pripomína nám hnusné vyvražďovanie nevinných ľudí. Odišli do nenávratna... O tom, aby takýto zlí ľudia, ktorí stáli za osudmi Židov už prevahu nemali, rozhodujeme tu a teraz. Máme zodpovednosť za našu krajinu.

Sedemdesiatpäť rokov... 25. marca roku 1942 o 20.20 hod. bol vypravený prvý transport Židov do vyhladzovacích nacistických koncentračných táborov, vlak zo stanice Poprad. V ňom sedeli mladé nevinné duše, netušiac, že sú odsúdené na záhubu... Do vagónov, pôvodne určených na prepravu dobytka, musela nastúpiť tisícka mladých žien a dievčat zo šarišsko-zemplínskej župy. Vlak smeroval na Žilinu a Čadcu, 26. marca 1942 okolo štvrtej hodiny nad ránom opustil územie Slovenska pri obci Skalité smerom na poľský Zwardoń. V ten deň v popoludňajších hodinách vystúpilo z vagónov 999 živých žien, ktoré boli následne podrobené selekcii na rampe v poľskom koncentračnom tábore Osvienčim. Podľa svedectiev pamätníkov prežilo väznenie z prvého transportu asi dvadsať mladých dievčat. (zdroj: úpn)

 

Keď všade navôkol i vo svete narastá počet prívržencov extrémizmu a potláčania ľudských hodnôt, mnohí jednotlivci a združenia sa snažia na občanov apelovať pripomienkou ohavnosti činov, ktoré si treba pripomínať ako memento, aby sme my ani naši potomkovia už takéto hrôzy vojny nemuseli zažiť. Jedným takým spomienkovým podujatím bolo v piatok 24. marca na Námestí slobody pre budovou Slovenskej pošty v Humennom slávnostné odhalenie tabule označujúcu miesto skutočného obchodíku na korze. Myšlienka vznikla pred rokom a v spomínaný deň bola zrealizovaná. Filmová podoba vznikla na motívy predlohy spisovateľa, Humenčana Ladislava Grosmana. Ako prvý česko-slovenský film získal Obchod na korze v roku 1966 cenu americkej Akadémie filmových umení a vied za najlepší cudzojazyčný film, sošku Oscara.

 

Jednou z aktivít Neformálneho občianskeho zoskupenia „Príď a Poznaj“ je, aby sme spoznali zákutia nášho krásneho a ešte vždy neprebádaného mesta. Na vzniku združenia sa podieľali v apríli minulého roku ľudia, ktorí zdieľajú podobné myšlienky a názory: Miloš Meričko a Mária Cehelská, Anka Kornajová, Tino Javorský, Tomáš Šudík a Janko Mičovský. Živou pamäťou pre toto združenie bol aj Juraj Levický. Na jeho „popud“ sa toto podujatie odhalenia tabúľ uskutočnilo.

Tabule, v slovenskom i anglickom jazyku, pochádzajú z rúk Fera Guldana. Umelec s veľkým srdcom, ktorého tvorba je tak prostá a tak úprimná, ako aj jeho život. Žije a tvorí vo Svätom Jure pri Bratislave. Jeho dielom je napríklad aj kríž, ktorý pripomína posledný výdych zavraždeného Róberta Remiáša.

 

Nie je to náhoda, že práve poštárska fanfára zaznela v úvode podujatia. Samotní zástupcovia pošty v Humennom pomohli aktérom s prípravou osadenia tabúľ. Krása slova Janka Mičovského sa striedala s krásou tónov a spevu. Spevácky zbor mesta Humenné pod taktovkou Zuzky Dirbákovej pozdravili Humenčanov príjemným speváckym prednesom, sprevádzaný Detským speváckym zborom Lienka. Osvedčené saxofónové kvarteto pod taktovkou Miloša Sedláčeka (SZUŠ Múza) vnieslo hudobný podtón do smutnej spomienky. Na chvíľu sa prítomní vrátili zopár desaťročí späť do histórie, kedy Martin Mihaľov predniesol vybrané dialógy z diela autora slávneho príbehu.

Hlavný rečník spomienkovej akcie, Ján Mičovský poďakoval verejnosti aj za vernosť a aktívnu účasť na Humenských chodníčkoch, ktoré živou formou mapujú históriu nášho mesta.

 

Svojou účasťou prispeli k vážnosti a podstate spomienky aj milí hostia. Menovite napríklad: honorárny konzul štátu Izrael, so sídlom v Košiciach - Peter Frajt; Humenčan Peter Švec - riaditeľ Medzinárodného kresťanského veľvyslanectva v Jeruzaleme; člen predstavenstva Židovskej náboženskej obce v Prešove; predseda OV Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Humennom - Benjamín Bláha; či predstaviteľ Židovskej náboženskej obce v Humennom - Juraj Levický.

 

Svoje korene má oscarový film v Humennom

Pamätné tabule na priečelí budovy Slovenskej pošty na námestí nám budú pripomínať skutočné miesto slávnej filmovej snímky, Obchod na korze. „Budú nám pripomínať aj neľahké osudy našich rodákov počas druhej svetovej vojny. Historické záznamy hovoria, že 2 200 humenských Židov prišlo o svoje životy v koncentračných táboroch. Tisíce osudov, ktorým obludná neľudskosť znemožnila právo na život. Toto smutné memento je zachytené aj spisovateľským perom v diele, ktoré bolo predlohou scenáru k filmu Obchod na korze, v ktorom hlavné úlohy stvárnili nezabudnuteľní herci, Jožko Kroner a Ida Kamińska,“ povedal vo svojom príhovoreposlanec miestneho parlamentu, Miloš Meričko. Autorom predlohy k oscarovému filmu bol Humenčan Ladislav Grosman. Jeho rodičia a traja súrodenci zomreli v roku 1944 v Ružomberku, počas fašistického bombardovania transportného vlaku. Aj keď samotný film sa natáčal v Sabinove a českých kulisách Filmových štúdií Barrandov, je nutné povedať, že to bolo len z dôvodu, že historické humenské korzo získalo po vojne inú podobu a tvorcom filmu tieto exteriéry už nevyhovovali. Režisérska dvojica Ján Kandár a Elmar Klos sa preto rozhodla pre iné miesto i priestory. „Nechceme brať slávu Sabinovčanom. Chceme iba vrátiť Humenčanom niečo, na čo môžu byť právom hrdí. Príbeh je z humenského prostredia a my si ho nedáme. Svoje korene má v Humennom,“ zdôraznil M. Meričko.

 

Nebolo to o nenávisti, ale o závisti

Azda najznámejší predstaviteľ Židovskej náboženskej obce v Humennom, Juraj Levický, poďakoval Humenčanom, že si našli čas a prišli si uctiť pamiatku významného rodáka, autora oscarového filmu Obchod na korze.  „Významnou mierou sa Ladislav Grosman zaslúžil o zviditeľnenie mesta Humenné za hranicami našej krajiny. Aj napriek útrapám, ktoré zažil on i jeho rodina počas deportácií, nezanevrel na svoje rodisko. Musíme pripomínať, najmä mladej generácií, že tie hrôzy vojny, ktoré prenasledovali nielen Židov, ktorí za to nemohli a boli potrestaní len preto, že to boli ľudia so židovskou národnosťou a vierovyznaním, boli jedným veľkým nezmyslom. Ak hovoríme o Holokauste, ten nebol o nenávisti, ale o závisti. Toto je niečo, za čím si stojím. Je nutné si uvedomiť, že židovské obyvateľstvo tvorilo pred vojnou polovicu populácie nášho mesta, asi 2,5-tisíc. Aj oni tvorili dejiny Humenného. Samozrejme, medzi nimi, aj Laco Grosman.“

Pani Edita Grosmanová, dnes 93-ročná manželka Ladislava Grosmana, spomína na slová svojho zosnulého manžela Ladislava takto: „Aj keď som na míle vzdialený od môjho rodiska, vždy som k nemu blízko a nikdy nezabudnem na krásne chvíle, ktoré som v Humennom prežil.“

Juraj Levický apeloval slovne na prítomnú mládež, aby si uvedomila, že tie hrôzy vojny, ktoré postihli nemalou mierou aj Humenné, aby na to pamätali. Aby sa takéto ataky, nielen na Židoch a nielen v Európe, už nikdy neopakovali.

 

V ten deň nastalo peklo na zemi

Pôvodom Humenčan, riaditeľ Medzinárodného kresťanského veľvyslanectva v Jeruzaleme, už 25 rokov žije mimo nášho mesta. Prvýkrát videl film Obchod na korze za bývalého režimu v jednom študentskom klube. „Opätovne vždy pri jeho vzhliadnutí mám dva pocity – jedným je pocit hrdosti, že mesto Humenné je späté s Oscarom ovenčeným filmom, a na druhej strane je pocit hanby, že život v Humennom bol námetom pre natočenie tohto filmu, ktorý hovorí o temnej časti našej histórie, o zdeformovanom spôsobe uplatňovania kresťanstva, ako ho ten režim prezentoval oficiálne. S Editou Grosmanovou som mal možnosť stráviť deň v spomienkovom vlaku vypravenom pred časom z Popradu do Osvienčimu. Hovorila o spolužití Židov a kresťanov. Obe komunity v Humennom spolu nažívali pokojne až do okamihu, kým nevstúpila na scénu ľudácka ideológia, ktorá vyvyšovala jednu rasu nad ostatné. V tej chvíli začalo peklo na zemi, ktoré vyvrcholilo druhou svetovou vojnou. Slovenský štát a jeho oficiálni predstavitelia v tej dobe robili obrovskú „nadprácu“ pre Hitlerov režim, pod ktorého patronátom Slovenský štát vznikol. Aj keď tieto tabule reálne nič nezmenia, symbolikou sú dôležité. Pripomínajú jednu časť histórie, najmä mladým ľuďom, pretože sa vracia démon nacionalizmu a neonacizmu, začína naberať na sile. Nie je vylúčené, že nezorientovaných mladých ľudí môže podchytiť a zatraktívniť tento skazený pohľad na svet.“

 

Ten, kto nepozná minulosť, ľahko zablúdi v budúcnosti. A ten, kto ju poznať nechce, bude si ju musieť zopakovať. A práve to môže veľmi bolieť...

 

 

 

 

 

Autor: 

  • -MJK-
  • Humenné

Foto: 

ARCHÍV, MJK
 
 
 

Kontakt

Tel.: +421 911 256 749
057 772 2227

Email redakcia@humenskyexpres.sk

Adresa redakcie:
Námestie slobody 19/47
(budova Vihorlat - vstup od parkoviska),
066 01 Humenné