Donald Warhola prezradil zaujímavosti o svojom slávnom strýkovi

Múzeum moderného umenia Andyho Warhola (MMUAW) v Medzilaborciach oslávilo 1. septembra významné jubileum. Už 25 rokov prezentuje tvorbuzaujímavosti zo života kráľa pop-artu Andyho Warhola, ktorého rodičia pochádzaliobce Mikováokrese Medzilaborce. Pri tejto príležitosti zavítal do múzea synovec známeho výtvarníka Donald Warhola, ktorý je zároveň viceprezidentomčlenom Rady Nadácie Andyho Warholapre vizuálne umenie v New Yorku. Warhola námrozhovore prezradil zaujímavosti nielensebe, ale ajsvojom slávnom strýkovi .

Aký bol podľa vás Andy Warhol?

Bol veľmi nežný, láskavý strýkozároveň vynikajúci umelec. Spomínam si na jednu situáciu, keď som mal asi dvanásť rokovzostal som sám so svojím strýkom, ktorý dostal nápad, že pôjdeme na nákupy. On vtedy vlastne vytiahol 100-dolárovku a dal mi ju. To nebolo jeho zvykom, lebo on nebol človek, ktorý by len tak ľahkovážne púšťal peniaze. Možno dôvod, prečo to urobil, bol ten, že chcel zistiť moju reakciu, aké veľké oči vlastne vyvalím na to, keď prvýkrátživote uvidím 100-dolárovku. To bola ako keby materializácia toho spôsobu jeho humoru, ktorý mal. Ďalšia situácia bola, keď asi tri alebo štyri mesiace po veľkonočných sviatkoch prišielnámdaroval nám veľkého čokoládového zajačika. Znovu nás tým veľmi prekvapil. Ajtoho dôvodu, že  chcel nás, svojich synovcov, nejako pozitívne prekvapiťvlastne toho veľkého zajaca pre nás uchoval niekoľko mesiacov, aby nám urobil radosť. Taký bol človek

 

Ktorý obraz alebo dielo vášho slávneho strýka sa vám najviac páči alebo  je pre vás najcennejšie?

Nie je to len jeden jeho obraz. Veľmi sa mi páčia jeho autoportrétyneskoršieho obdobia. Ak by sme symbolicky rozobrali jeho autoportrét na čiernom pozadí, kde je vlastne vidieť len jeho hlavu, tvárúčes, ako keby to symbolizovalo, že to je to, ako vidíte Andyho Warhola, na povrchu, ale v Andy Warholovi je aj niečo skryté vo vnútri, ako keby za tým čiernym pozadím. A ja o tom viem bližšie ako jeho synovec Andyho Warhola. Stále sa usmejem, keď sommúzeuvidím jeho obrazy, ktoré zo série Oxidácia. Môj strýko maľoval farbami na kovpotom požiadal svojich známych, aby vlastne na to aplikovali moč. To mi trochu pripomína štýl humoru, ktorý môj strýko mal. Vlastne je to spôsob, akým rebeloval voči umeleckej elite. Spôsob, akým prezentoval umenie, teda že je to niečo ako keby odpadový materiál. Určite tým vtedy nazlostil umeleckú elitu. Pripomína mi to, akú výchovu dostával od mojich starých rodičov, že netreba brať život vážne, alebo v tom zmysle, že život je ten najväčší darvšetko ostané materiálne je vlastne druhoradé. Určitetým zmyslom pre humor, aký mal, určite sa v duchu smial, ako dokázal odpadpodobe moču pretaviť na peniaze.

 

Aký je váš pracovný program na Slovensku?

Som tu na to, aby som reprezentoval rodinu Andyho WarholaPittsburské múzeum Andyho Warhola. V podstate cez môjho otca, aj ja sám som prevzal zodpovednosť podporovať aktivity organizované pánom Michalom Byckom v rámci múzea. Som rád, že tu môžem byť, pogratulovať medzilaboreckému múzeu k 25. výročiu jeho existencie. Je to dobrý pocit, že múzeum je v kraji, odkiaľ pochádzali rodičia Andyho Warhola a že vlastne cez Nadáciu Andyho Warhola  prišla späť do tohto regiónu, ako keby sa vrátila pomoc. Ja, ako aj môj otec radi vidíme tento fakt, že z tejto podpory mohli benefitovať miestni umelci tým, že vlastne získali prehľad a oboznámili sa s tvorbou, čo mohlo ďalej posunúť ich tvorbuich kreatívne cesty.

 

Existuje podľa vás ešte nejaký obraz Andyho Warhola, ktorý  nebol doteraz ešte nájdenývystavenýžiadnej galérii?

Podľa mojich informácií nie. Na druhej strane, ako príslovie hovorí: Nikdy nehovor nikdy. Možno také potenciálne miesto, kde by sa mohlo niečo objaviť, je v rámci jeho spolupráce. Môj strýko bol aktívny v spolupráci s ďalšími umelcami, takže možno v tomto smere by bolo možné ešte dnes niečo odhaliť. 

 

Andy Warhol a vaša rodina majú korene v obci Miková v okrese Medzilaborce. Cítite sa ako Rusín? Viete po rusínsky?

Môj otec John vedel po rusínsky, ja žiaľ nie. Moja manželka je Češka a možno už som pristarý, aby som sa začal učiť. Možno dôvodom, prečo nás rodičia neučili rusínsky jazyk, bolo to, že bol pre nich výhodný, keď chceli medzi sebou komunikovať. Niečo, o čom nechceli, aby sme vedeli my. Takže, aby sa nezbavili tejto výhody, tak asi preto ma neučili po rusínsky. (úsmev) Ovládam niekoľko takýchto slov, nadávok a držím ich v láske  a úcte.

 

Čo sa vám najviac páči na rusínskej kultúre?

Vzhľadom na to, že môj otec bol Rusín a mama Slovenka, obe kultúry  rusínska aj slovenská sú mi známe a blízke už z môjho pobytu v USA. Takže toto tu vnímam ako logické pokračovanie, prelínanie týchto dvoch kultúr vďaka rodičom, v ktorých som vlastne mohol vyrastať. Čo ma prekvapilo pri mojej prvej návšteve v roku 1992, keď som vstúpil do kostola, počul som vlastne liturgický jazyk, ktorý bol identický s tým jazykom, ktorý som počúval v kostole v USA. Ide o starú cirkevnú slovančinu. Cítil som, ako keby som bol doma.

 

Aké sú vaše pocity, keď prichádzate  na Slovensko a do múzea v Medzilaborciach?

Určite som hrdý na to, čo dosiahol môj strýko a rád vidím, ako sa rozvíja jeho odkaz tu v tomto regióne. S veľkou pokorou a obdivom som vnímal to, čo dokázal urobiť môj strýko ako významná osobnosť. Takže pokora a zároveň  nadšenie nad tým výsledkom, ktorý vo svojom živote dosiahol ako veľký človek, ako veľká osobnosť. V podstate v dobrom rozvinul tie svoje rusínske danosti, ktoré geneticky dostal.

 

Čomu sa venujete a na čom aktuálne pracujete?

V rámci Múzea Andyho Warhola v Pittsburghu pracujem v oblasti vzdelávania. V roku 2007 som prebral po otcovi členstvo  vo výbore Nadácie Andyho Warhola a v roku 2010 som prebral funkciu akéhosi styčného dôstojníka medzi nadáciou a múzeom. Bolo to želanie môjho otca aj moje a som hrdý na to, že môžem nejakým spôsobom propagovať odkaz Andyho Warhola ako člen ich vlastnej rodiny.  

Autor: 

  • Milan Potocký, mpo
 
 
 

Kontakt

Tel.: +421 911 256 749
057 772 2227

Email redakcia@humenskyexpres.sk

Adresa redakcie:
Námestie slobody 19/47
(budova Vihorlat - vstup od parkoviska),
066 01 Humenné